AI a kyberbezpečnosť: Šanca pre efektívnejší priemysel

AI a kyberbezpečnosť: Šanca pre efektívnejší slovenský priemysel

Slovenský priemysel je pod tlakom, aký tu dlho nebol: rastúce ceny energií, nedostatok ľudí vo výrobe, prísnejšie regulácie EÚ a čoraz agresívnejšie kybernetické útoky. Zároveň však práve teraz prichádza aj historická príležitosť – kombinácia umelej inteligencie, nového zákona o kritickej infraštruktúre a rastúcich požiadaviek na kyberbezpečnosť môže zásadne zvýšiť efektivitu slovenských firiem.

Na júnovej tlačovej konferencii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory zaznela ambiciózna téza: vďaka AI by Slovensko mohlo každoročne ušetriť 6–9 miliárd eur, najmä vo verejnej správe. Prečo by z toho nemali profitovať aj výrobné podniky? A čo to znamená v praxi pre manažérov zodpovedných za výrobu, údržbu, IT a bezpečnosť?

Tento článok, ako súčasť série „AI pre Slovenské Výrobné Podniky: Priemysel 4.0“, sa pozrie na to, ako sa mení legislatívne prostredie, prečo už AI bez kyberbezpečnosti nedáva zmysel a ako z týchto zmien vyťažiť konkrétne zlepšenia vo výrobe – od prediktívnej údržby až po bezpečnú digitálnu transformáciu.

---

Nový zákon o kritickej infraštruktúre: čo to znamená pre priemysel

Od 1. januára 2025 platí na Slovensku nový zákon o kritickej infraštruktúre (č. 367/2024 Z. z.), ktorý transponuje európsku smernicu CER. Na prvý pohľad ide o tému pre štát a veľké utility, v skutočnosti však zasiahne stovky podnikov – vrátane tých výrobných.

11 sektorov, 79 základných služieb – priemysel nie je bokom

Nová legislatíva definuje 11 sektorov a 79 základných služieb. Pre výrobné podniky sú najrelevantnejšie oblasti:

• Energetika (výroba, prenos, distribúcia – mnohé priemyselné podniky sú súčasťou dodávateľských reťazcov)
• Doprava a logistika (zásobovanie, skladovanie, železničná a cestná logistika)
• Zdravotníctvo a farmaceutický priemysel
• Digitálna infraštruktúra a IT služby

Ak vaša firma:

• poskytuje niektorú zo základných služieb,
• je kľúčovým dodávateľom pre kritický subjekt,
• alebo prevádzkuje významné technologické, skladovacie či dátové kapacity,

je veľmi pravdepodobné, že sa vás táto regulácia minimálne nepriamo dotkne.

Nový pohľad na riziko: už nejde „len“ o IT

Prezident Asociácie kritickej infraštruktúry SR Tibor Straka správne upozorňuje, že riziká sú dnes kombinované:

• fyzické (výpadky energií, havárie technológií),
• technologické (poruchy sietí, zlyhanie systémov riadenia výroby),
• geopolitické a hybridné (cielené útoky na dodávateľské reťazce, ransomvér na priemyselné siete),
• environmentálne (extrémne počasie, povodne, horúčavy ohrozujúce výrobu či logistiku).

Pre výrobné podniky to znamená, že bez systematického riadenia rizík a investícií do kyberbezpečnosti bude akákoľvek digitalizácia a AI len polovičatá. Moderná fabrika je dnes už vždy aj digitálna infraštruktúra.

---

AI ako motor efektivity: od byrokracie až po výrobnú linku

Slovenská obchodná a priemyselná komora odhaduje, že efektívne využitie AI môže Slovensku priniesť 6–9 miliárd eur ročne v úsporách a zvýšenej produktivite. Vo verejnej správe ide najmä o znižovanie byrokracie, v priemysle však AI zasahuje priamo do jadra podnikania – výroby, údržby a kvality.

Kde má AI najväčší zmysel pre výrobné podniky

V kontexte Priemyslu 4.0 a slovenskej reality sú najrýchlejšie návratné oblasti:

1. Prediktívna údržba

   • analýza dát zo senzrov a strojov,
   • včasná identifikácia opotrebovania alebo rizika poruchy,
   • skrátenie neplánovaných odstávok a lepšie plánovanie servisov.

2. Kontrola kvality s využitím počítačového videnia

   • AI kamery dokážu kontrolovať každý kus,
   • eliminácia ľudskej únavy pri vizuálnej kontrole,
   • rýchlejšia identifikácia systematických chýb vo výrobe.

3. Optimalizácia výrobných plánov a logistiky

   • dynamické plánovanie podľa dostupnosti materiálu, strojov a ľudí,
   • zníženie prestojov medzi výrobnými operáciami,
   • lepšie riadenie zásob a využitia skladových kapacít.

4. Digitálni asistenti a automatizácia administratívy

   • tvorba reportov OEE a KPI z výroby,
   • podpora nákupných a plánovacích tímov,
   • rýchle spracovanie reklamácií a servisných požiadaviek.

Všetky tieto oblasti majú priamy vplyv na náklady, čas, kvalitu a spoľahlivosť dodávok – teda presne na to, čo rozhoduje o konkurencieschopnosti slovenských firiem v roku 2025.

---

Prečo AI bez kyberbezpečnosti nefunguje (a je nebezpečná)

Každý nový AI systém, senzor či prepojenie výroby s cloudom znamená aj nové kybernetické riziká. Zákon o kritickej infraštruktúre aj pripravované európske regulácie kyberodolnosti tlačia firmy k tomu, aby tieto riziká brali vážne.

Čo sa môže stať, ak AI a OT siete nie sú chránené

Vo výrobnom prostredí majú kyberútoky oveľa hmatateľnejšie dôsledky než v klasickom kancelárskom IT:

• odstavenie výrobnej linky na hodiny či dni,
• poškodenie strojov v dôsledku manipulácie riadiacich parametrov,
• znehodnotenie výrobných dávok (chybná receptúra, nesprávne nastavenie liniek),
• únik know-how – technologických postupov, receptúr, zákazníckych dát,
• reputačné škody a sankcie pri ohrození bezpečnosti alebo dodávok.

Mnohé priemyselné útoky využívajú kombináciu IT a OT vektorov – napríklad cez phishing na zamestnanca, následný prienik do podnikového IT a následne šírenie do výrobných sietí.

Päť princípov bezpečnej AI v priemysle

Aby mohol podnik bezpečne rozvíjať AI a digitalizáciu, mal by dodržiavať aspoň základný rámec:

1. Segmentácia sietí

   • oddelenie výrobných OT sietí od kancelárskych IT sietí,
   • jasne definované a monitorované prechody medzi nimi.

2. Riadenie prístupov a identít

   • prístup k AI riešeniam a riadiacim systémom len pre overených používateľov,
   • viacfaktorová autentifikácia pre administrátorov a kritické účty.

3. Bezpečný vývoj a nasadzovanie AI

   • testovanie modelov a integrácií na oddelenom prostredí,
   • kontrola dodávateľov softvéru a zariadení z pohľadu kyberodolnosti.

4. Monitoring a detekcia incidentov v reálnom čase

   • zber logov z IT aj OT systémov,
   • základná úroveň detekcie anomálií (neštandardné správanie, neobvyklý prenos dát).

5. Školenie ľudí a jasné procesy

   • praktické školenia pre údržbu, operátorov a technológov,
   • vopred pripravený plán reakcie na incident – kto čo robí pri podozrení na útok.

Takýto prístup už nie je „nice to have“, ale očakávaný štandard – a to nielen zo strany štátu, ale aj veľkých odberateľov, zahraničných matiek a poisťovní.

---

Ako prepojiť AI, Priemysel 4.0 a novú reguláciu do jednej stratégie

Slovensko patrí medzi prvé krajiny EÚ, ktoré prebrali smernicu CER do národnej legislatívy. Z pohľadu priemyslu to môže byť konkurenčná výhoda – firmy, ktoré sa prispôsobia skôr, budú pôsobiť spoľahlivejšie a dôveryhodnejšie v očiach partnerov.

Tri kroky pre výrobné podniky v roku 2026

Ak ste výrobca a uvažujete o AI alebo už máte prvé projekty, odporúčame nasledujúci rámec:

1. Urobte spoločnú mapu rizík a príležitostí

   • spojte na jeden workshop ľudí z výroby, údržby, IT, bezpečnosti a manažmentu,
   • identifikujte kľúčové výrobné a logistické procesy,
   • určte, kde môže AI priniesť rýchlu návratnosť (prediktívna údržba, kvalita, plánovanie),
   • súčasne zhodnoťte kybernetické a prevádzkové riziká.

2. Vyberte 1–2 pilotné projekty AI s vysokým prínosom

   • napríklad AI kontrolu kvality na jednej linke alebo prediktívnu údržbu kritického stroja,
   • od začiatku ich navrhujte tak, aby spĺňali princípy bezpečnej architektúry,
   • merajte dopady – zníženie prestojov, zníženie zmetkovitosti, úsporu času.

3. Postupne budujte „AI & Security by design“ kultúru

   • stanovte interné štandardy, ako sa budú nové technológie zavádzať,
   • zapojte partnerov z oblasti kyberbezpečnosti a kritickej infraštruktúry,
   • pripravte sa na prichádzajúce európske regulácie (napr. kybernetická odolnosť digitálnych produktov) – čím skôr, tým lacnejšie.

Prečo je koordinácia verejného a súkromného sektora kľúčová

Tibor Straka na konferencii zdôraznil, že samotný zákon nestačí – potrebná je koordinácia, odborné kapacity a investície. To platí aj pre výrobcov:

• štát určuje rámec (zákony, stratégie, požiadavky na odolnosť),
• priemysel prináša inovácie, know-how a investície do technológií,
• odborné asociácie a univerzity poskytujú metodiku, výskum a vzdelávanie.

Výrobný podnik, ktorý sa do tohto ekosystému aktívne zapojí, nezíska len „splnené povinnosti“, ale aj prístup k informáciám, partnerstvám a riešeniam, ktoré by sám len ťažko budoval.

---

Záver: Bezpečná AI je základom efektívnejšieho Slovenska

Ak má byť Slovensko v najbližších rokoch úspešné, musí zároveň:

• chrániť svoju kritickú infraštruktúru a priemysel,
• využiť potenciál umelej inteligencie a Priemyslu 4.0 na zvyšovanie produktivity,
• prepojiť bezpečnosť, inovácie a legislatívu do jedného funkčného celku.

Pre slovenské výrobné podniky to nie je hrozba, ale príležitosť: kto dokáže skombinovať AI (prediktívnu údržbu, inteligentnú kontrolu kvality, digitálne plánovanie) s robustnou kyberbezpečnosťou a súladom s novou reguláciou, bude patriť medzi lídrov domáceho aj európskeho trhu.

Pri plánovaní ďalších krokov v oblasti „AI pre Slovenské Výrobné Podniky: Priemysel 4.0“ sa preto oplatí položiť si tri jednoduché otázky:

1. Ktoré procesy by u nás mohla AI zefektívniť už v najbližších 6–12 mesiacoch?
2. Sú naše IT a OT siete pripravené na bezpečné nasadenie týchto riešení?
3. Máme partnerov a interné kapacity, ktorí vedia spojiť AI, priemysel a bezpečnosť?

Odpoveď na ne rozhodne o tom, či bude vaša firma v roku 2030 len „ďalšou fabrikou“, alebo vzorovým príkladom moderného, odolného a vysoko efektívneho Priemyslu 4.0 na Slovensku.